Európsky stav klímy 2025: Rekordné vlny horúčav od Stredozemného mora po Arktídu, zatiaľ čo sa ľadovce zmenšujú a snehová pokrývka klesá

Rýchle otepľovanie v Európe znižuje snehovú a ľadovú pokrývku, zatiaľ čo nebezpečne vysoké teploty vzduchu, sucho, horúčavy a rekordné teploty oceánov postihujú regióny od Arktídy po Stredozemné more. Európa, spolu s mnohými ďalšími regiónmi sveta, je vystavená rastúcim vplyvom – od rekordných vĺn horúčav na súši a na mori až po ničivé požiare a pokračujúcu stratu biodiverzity – s dôsledkami pre spoločnosti a ekosystémy v celej Európe.

Zistenia sú dnes zverejnené v rámci správy o európskom stave klímy (ESOTC) 2025, ktorú vypracovalo Európske centrum preStredné{0}}rozsahové predpovede počasia(ECMWF), ktorá implementuje službu Copernicus Climate Change Service, a Svetová meteorologická organizácia (WMO). Správa spája prácu približne 100 vedeckých prispievateľov a poskytuje komplexný prehľad kľúčových zmien klimatických ukazovateľov pre najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent na svete vrátane chladného prostredia, morských ekosystémov, riek a jazier, rizika požiarov a ďalších. Sprístupňuje sa široká škála grafiky a vizuálov zvýrazňujúcich kľúčové zistenia z údajov.

(vľavo) Kumulatívna zmena hmotnosti ľadovca (Gt) pre európske ľadovcové oblasti od roku 1976 do roku 2025. Gt=gigaton=1 miliárd ton. Údaje: WGMS. Kredit: WGMS/C3S/ECMWF. (Vpravo) Rýchlosť prúdenia ľadu Grónska pre hydrologický rok 2025. Údaje: IMBIE, ENVEO.

ENVEO/C3S/ECMWF

Oznámte kľúčové zistenia

Najmenej 95 % Európy zažilo v roku 2025 nad-priemerné ročné teploty.

Rekordná trojtýždňová{0}}vlna horúčav zasiahla pod-arktickú Fennoscandiu, pričom teploty blízko a v rámci polárneho kruhu presahovali 30 stupňov .

Ľadovce vo všetkých európskych regiónoch zaznamenali čistý úbytok hmotnosti, pričom Island zaznamenal druhý-najväčší úbytok ľadovcov v histórii; snehová pokrývka bola 31 % pod priemerom; Grónsky ľadový štít stratil 139 gigaton (139 miliárd ton) ľadu.

Ročná teplota povrchu mora v európskom regióne bola najvyššia v zázname a 86 % regiónu zažilo prinajmenšom „silné“ morské horúčavy.

Lesné požiare spálili približne 1 034 550 hektárov, čo je najväčšia zaznamenaná plocha.

Prietoky riek boli podpriemerné počas 11 mesiacov v roku v celej Európe, pričom 70 % riek malo pod-priemerné ročné prietoky.

Búrky a záplavy postihli tisíce ľudí v celej Európe, aj keď extrémne zrážky a záplavy boli menej rozšírené ako v posledných rokoch.

Obnoviteľné zdroje dodávali takmer polovicu (46,4 %) elektrickej energie v Európe v roku 2025, pričom solárna energia dosiahla nový rekordný podiel 12,5 %.

Biodiverzita je životne dôležitá pre udržateľnú budúcnosť, ale zmena klímy je hlavnou príčinou jej degradácie. Klimatické zmeny a biodiverzita sú v rámci európskej politiky a rámcov úzko prepojené.

(Vľavo) Anomálie a extrémy ročnej povrchovej teploty vzduchu v roku 2025. Kategórie extrémov („najchladnejšie“ a „najteplejšie“) sú založené na rebríčkoch za roky 1979–2025. Ostatné kategórie popisujú porovnanie teplôt s ich rozložením počas referenčného obdobia 1991–2020. „Oveľa chladnejšie/teplejšie ako priemer“ – chladnejšie/teplejšie ako 90 % teplôt; „chladnejšie/teplejšie ako priemer“ – ako 66 % teplôt; „blízko priemeru“ – v strede 33 %. (Vpravo) Vizuálne znázornenie anomálií priemernej teploty na zemeguli pre každý kontinent na základe regiónov IPCC a Arktídy. Lineárne trendy sú indikované za posledných tridsať rokov (1996–2025) pre zemeguľu, Európu a Arktídu. Údaje: ERA5.

C3S/ECMWF

Florian Pappenberger,-generálny riaditeľ Európskeho centra pre stredné{1}}predpovede počasia, povedal: „Európa je najrýchlejšie{0}}otepľujúci sa kontinent a jej dopady sú už vážne. Takmer celý región zaznamenal nad-priemerné ročné teploty. V roku 2025 zaznamenali subarktické Nórsko, Švédsko a Fínsko najhoršie zaznamenané vlny horúčav s 21 dňami za sebou a teplotami nad 30 stupňov v rámci polárneho kruhu. meniace sa podnebie, v ktorom žijeme“.

Celeste Saulo,-generálna tajomníčka Svetovej meteorologickej organizácie, povedal: "WMO State of the Climate odhalil nerovnováhu energie na našej planéte a European State of the Climate produkovaný spoločne WMO a ECMWF odráža dopady pre Európu. Naše spoločné úsilie o vytvorenie ESOTC odráža, ako zmena klímy ovplyvňuje biodiverzitu a odvážne iniciatívy európskych politikov na jej ochranu a obnovu."

Rýchle zmeny ovplyvňujú chladnejšie regióny Európy

Správa ukazuje pokračujúci trend rýchleho otepľovania v najchladnejších regiónoch Európy – vrátane Arktídy a Álp, kde sneh a ľad zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri spomaľovaní klimatických zmien odrážaním slnečného svetla späť do vesmíru (efekt albedo).

Najmenej 95 % Európy zažilo v roku 2025 nad-priemerné ročné teploty, zatiaľ čo oblasť Európy so zimnými dňami s mrazivými teplotami sa zmenšuje. Sub-arktická Fennoscandia zaznamenala najdlhšiu zaznamenanú vlnu horúčav v júli, ktorá trvala tri týždne. Počas tohto obdobia teploty blízko a v rámci polárneho kruhu dosiahli a prekročili 30 stupňov, pričom vrcholy dosiahli 34,9 stupňa v nórskom Froste. Medzitým Európa ako celok zaznamenala rekordne nízky počet dní so stresom z chladu, pričom 90 % kontinentu zažilo menej dní ako je priemer s prinajmenšom „silným“ stresom z chladu. Minimálne teploty zostali po väčšinu roka nadpriemerné.

Oblasť Európy, ktorá zažila v roku 2025 aspoň 14 po sebe nasledujúcich (vľavo) „mrazových dní“ a (vpravo) „ľadových dní“ (tmavomodrá) v porovnaní s priemerom rokov 1991 – 2020 (stredne modrá) a priemerom rokov 1961 – 1990 (svetlomodrá). Mrazivý deň je definovaný ako deň s minimálnou teplotou 0 stupňov alebo nižšou a ľadový deň je deň, počas ktorého maximálna teplota zostáva 0 stupňov alebo nižšia. Údaje: E-OBS.

KNMI/C3S/ECMWF

Nad-priemerná teplota a pod-priemerné zrážky viedli k výraznému úbytku snehovej a ľadovej pokrývky. V marci 2025 bola zasnežená oblasť v Európe-približne 1,32 milióna štvorcových kilometrov (31 %) pod priemerom, čo zodpovedá celkovej rozlohe Francúzska, Talianska, Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. Ide o tretí najnižší rozsah snehu od začiatku zaznamenávania v roku 1983. Ľadovce tiež zaznamenali čistý úbytok hmotnosti, pričom Island zaznamenal druhý-najväčší úbytok hmotnosti ľadovca v histórii. Grónsky ľadový štít navyše stratil 139 gigaton (139 miliárd ton) ľadu – približne 1,5-násobok objemu uloženého vo všetkých ľadovcoch v európskych Alpách. Tento úbytok ľadu prispieva k zvyšovaniu globálnej hladiny morí, pričom každý centimeter nárastu vystavuje ďalších 6 miliónov ľudí pobrežným záplavám.

Samantha Burgess, strategická vedúca pre klímu v ECMWF, povedal: "ESOTC 2025 vykresľuje ostrý obraz: tempo klimatických zmien si vyžaduje naliehavejšie opatrenia. S rastúcimi teplotami, rozsiahlymi lesnými požiarmi a suchom sú dôkazy jednoznačné; zmena klímy nie je budúcou hrozbou, je našou súčasnou realitou. Pri konfrontácii vplyvu na stratu biodiverzity musíme zabezpečiť, aby rýchlosť adaptácie, ktorá sa deje v rovnakom čase, a aby sme zabezpečili dôsledné rozhodnutia v oblasti čistej energie."

Zaznamenajte morské teplo a otepľovanie oceánov

Globálny oceán absorboval asi 90 % prebytočného tepla spôsobeného emisiami skleníkových plynov vyvolanými ľudskou činnosťou-. V roku 2025 zaznamenal európsky oceánsky región najvyššiu ročnú teplotu morského povrchu v zázname, čo predstavuje štvrtý rok rekordného tepla za sebou. Tento dlhodobý- trend negatívne ovplyvňuje biodiverzitu, druhy a biotopy. Morské horúčavy sa môžu zhodovať aj s vlnami horúčav nad pevninou, čo prispieva k extrémnejším teplotám a vlhkosti vrátane noci, čo môže spomaliť zotavenie ľudí z tepelného stresu a narušiť spánok.

Morské vlny horúčav boli v roku 2025 rozšírené a zasiahli 86 % európskeho oceánskeho regiónu. Boli tiež intenzívnejšie, pričom 36 % regiónu zažilo „ťažké“ alebo „extrémne“ podmienky – najvyšší zaznamenaný podiel.

(vľavo) Percento oblasti oceánskej oblasti WMO RA VI (Európa), v ktorej sa každoročne v rokoch 1982 až 2025 vyskytujú morské vlny horúčav, zobrazené pre štyri kategórie intenzity: „stredná“ (žltá), „silná“ (svetlo oranžová), „závažná“ (tmavo oranžová) a „extrémna“ (hnedá). Pre každý rok je percento založené na najvyššej intenzite dosiahnutej na každom mieste v rámci regiónu. (Vpravo) Mapa znázorňujúca najvyššiu kategóriu morských vĺn horúčav zaznamenaných na každom mieste počas roku 2025. Morské vlny horúčav sú definované vzhľadom na referenčné obdobie 1991 – 2020. Údaje: C3S Globálna povrchová teplota mora a morského ľadu v1.0.

DMI/C3S/ECMWF

Celé Stredozemné more zažilo v každom z posledných troch rokov aspoň jeden deň so „silnými“ morskými vlnami horúčav a v roku 2025 bola priemerná ročná teplota povrchu mora druhá najvyššia, aká bola kedy pozorovaná. „Silné“ podmienky morských vĺn horúčav sa vyskytli aj v Nórskom mori – ktoré sa rozprestiera v severnej Európe a Arktíde – zhodujú sa s rekordnou vlnou horúčav v sub-arktickej Fennoskandii a zdôrazňujú geografické rozšírenie otepľovania oceánov v celej Európe.

Mauro Facchini, vedúci oddelenia Copernicus v Európskej komisii, povedal: „Správa o európskom stave klímy do roku 2025 opäť dokazuje hodnotu nášho spoločného úsilia mať svetový-triedny európsky systém pozorovania Zeme. Udržiavanie nášho vlastného-{4}}-umeleckého a spoľahlivých záznamov údajov o našom systéme Zeme je životne dôležité pre prijímanie informovaných politických rozhodnutí v našej rýchlo sa meniacej klíme. Copernicus je kľúčový pri ochrane nášho životného prostredia, bezpečnosti, potravín a pomoci nám v ekonomike.“

Klimatické podmienky vytvárajú tlak na vodu v Európe¨

V celej Európe malo približne 70 % riek pod-priemerné prietoky, pričom to bol jeden z troch najsuchších rokov z hľadiska pôdnej vlhkosti od roku 1992. V máji bola približne polovica Európy (53 %) zasiahnutá suchom. Tieto vzorce odrážajú kombináciu faktorov vrátane atmosférickej cirkulácie a premenlivosti zrážok spolu s dlhodobejšími-trendmi klímy.

Dušan Chrenek, hlavný poradca pre digitálny zelený prechod na DG Clima, povedal: "Signál zmeny klímy zostáva v celej Európe jednoznačný a správa o európskom stave klímy do roku 2025 je jasnou pripomienkou, že musíme udržať a urýchliť úsilie o adaptáciu aj zmiernenie. Toto vydanie poskytuje presvedčivé dôkazy o hlbokých vplyvoch zmeny klímy na intenzitu extrémnych poveternostných javov, biodiverzitu a hospodárstvo a zároveň posilňuje strategické schopnosti Európy posilňovať{2} strategické ambície Európy na ďalšie znižovanie jej{2} pozorovacích schopností."

Zvyšujúce sa teploty a zosilňujúce lesné požiare

V roku 2025 sa v celej Európe rozšírili teplé podmienky – s nad-priemernými teplotami zaznamenanými na najmenej 95 % kontinentu. Vlny horúčav zasiahli veľké časti Európy, od Stredozemného mora po Arktídu, vrátane druhej zaznamenanej najzávažnejšej vlny horúčav v Európe a najdlhšej a najsilnejšej vlny horúčav v sub{4}}arktickej oblasti Fennoscandia v júli. Veľká časť Európy tiež zažila viac dní, než je priemer, s prinajmenšom „silným“ tepelným stresom, pričom južné a východné Španielsko zaznamenalo až o 50 dní viac ako priemer s „pocitovými“ teplotami nad 32ºC.

Vlny horúčav v sub{0}}arktickej Fennoscandii od roku 1950. Veľkosť kruhu je úmerná oblasti ovplyvnenej zodpovedajúcou udalosťou. 10 najzávažnejších vĺn horúčav je označených tmavšími farbami a sivá označuje tie, ktoré majú stupeň závažnosti pod 10. Sub-arktická Fennoscandia je tu definovaná ako pevninské Nórsko, Švédsko a Fínsko severne od 60 stupňov severnej šírky (60 stupňov –72 stupňov severnej šírky, 4 stupne –32 stupňov východne). Závažnosť je založená na kombinácii priemernej teplotnej anomálie vo vzťahu k referenčnému obdobiu 1961 – 1990, trvania a ovplyvnenej oblasti. Údaje: E-OBS, SYNOP.

DWD/C3S/ECMWF

Horúce a suché podmienky prispeli k rekordnej aktivite lesných požiarov v celej Európe. Celkovo spálila v celej Európe rekordná plocha približne 1 034 000 hektárov – oblasť väčšia ako Cyprus –, pričom emisie lesných požiarov dosiahli rekordne najvyššiu úroveň. Španielsko bolo obzvlášť vážne zasiahnuté a malo na svedomí približne polovicu emisií. Popri Španielsku, Cypre, Spojenom kráľovstve, Holandsku a Nemecku zaznamenali najvyššie zaznamenané emisie lesných požiarov. Požiare tiež predstavujú významné riziko pre biodiverzitu a požiare na rašeliniskách môžu uvoľniť veľké zásoby uhlíka, čím sa klimatické zmeny ešte viac zosilnia. Európska komisia označila rastúce riziko lesných požiarov za kľúčovú prioritu, keďže projekcie šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy ukazujú, že hrozby lesných požiarov sa pravdepodobne zvýšia vo všetkých regiónoch Európy.

Vplyvy klímy čoraz viac ovplyvňujú biodiverzitu

Početné extrémne udalosti v roku 2025 – vrátane sucha, požiarov a suchozemských a morských vĺn horúčav – ovplyvnili biodiverzitu v morských a suchozemských ekosystémoch. Príroda je navyše vystavená zvýšenému stresu v dôsledku zmenšovania a presúvania biotopov, narušenia sezónnych charakteristík v dôsledku vyšších teplôt a zmien zrážok. Správa načrtáva konkrétne príklady vplyvov zmeny klímy na citlivé ekosystémy, ako sú vplyvy morských vĺn horúčav na lúky s morskou trávou v Stredozemnom mori a lesné požiare na rašeliniskách. Správa životného prostredia v Európe čoraz viac uznáva úzke prepojenie medzi klímou a biodiverzitou s koordinovanými „prírodnými-klimatickými“ prístupmi určenými na posilnenie odolnosti ekosystémov.

Európska únia sa zaviazala k právne záväzným cieľom obnoviť ekosystémy vo veľkom rozsahu, vrátane aspoň 20 % pevninských a morských oblastí do roku 2030 a všetkých ekosystémov v núdzi do roku 2050. Túto prácu podporuje aj Európska zelená dohoda a zákon EÚ o klíme, ktoré začleňujú ochranu biodiverzity do širších klimatických stratégií. Riešenia založené na prírode-, ako je obnova lúk s morskou trávou, sú navyše uznávané pre svoju úlohu pri podpore biodiverzity, ukladaní uhlíka a posilňovaní odolnosti pobrežia. Aj keď tieto kroky predstavujú dôležité opatrenia, pokrok v Európe sa musí urýchliť, aby bolo možné urobiť viac a lepšie chrániť prírodu a biodiverzitu.