Rastúce teploty pôdy a oceánov, divočejší vodný cyklus, ústup ľadovca zasiahol Latinskú Ameriku a Karibik

Pozdĺž atlantického-pobrežia stúpa hladina mora v častiach tropického Atlantiku a Karibiku rýchlejšie, než je celosvetový priemer. Pokračujúce okysľovanie oceánov a otepľovanie znásobujú riziká pre morské ekosystémy a rybné hospodárstvo, podľa WMO State of the Climate v Latinskej Amerike a Karibiku v roku 2025.

„Znaky meniacej sa klímy sú v Latinskej Amerike a Karibiku nepochybné, od zrýchľujúceho sa úbytku ľadovcov a stúpajúcej hladiny morí až po rýchlo zosilňujúce tropické cyklóny, extrémne horúčavy, záplavy a suchá,“ povedala generálna tajomníčka WMO- Celeste Saulo.

„Táto správa ukazuje, že zatiaľ čo riziká rastú, rastie aj naša schopnosť predvídať a konať tak, aby sme zachránili životy a ochránili živobytie,“ povedala.

Príkladom toho bol hurikán Melissa v októbri 2025 -, prvý zaznamenaný hurikán 5. kategórie, ktorý zasiahol Jamajku. Viedlo to k 45 úmrtiam a ekonomickým stratám vo výške približne 8,8 miliardy amerických dolárov, čo je viac ako 41 % HDP. Hoci Melissa nemala žiadny historický precedens, jamajské úrady použili vysokokvalitné{7}}modelovanie rizík na informovanie o predbežných finančných opatreniach a pripravenosti na katastrofy, ktoré obmedzili ľudské obete a pomohli ostrovu zvládnuť.

Ďalším veľkým rizikom sú extrémne horúčavy, ktoré predstavujú čoraz väčšiu záťaž pre verejné zdravie. V roku 2025 zasiahli opakujúce sa a intenzívne horúčavy – s teplotami výrazne nad 40 stupňov - veľké časti Severnej, Strednej a Južnej Ameriky. Existuje preto naliehavá potreba začleniť klimatické spravodajstvo do zdravotného plánovania a pripravenosti na núdzové situácie a integrovať meteorologické včasné varovania so spúšťačmi verejného zdravia.

Mnohé krajiny bežne nezverejňujú{0}}špecifické údaje o úmrtnosti z tepla. Odhaduje sa, že ročne došlo k približne 13 000 úmrtiam- spôsobeným horúčavou (priemer v 17 krajinách v rokoch 2012 – 2021). To naznačuje výrazné podcenenie úmrtnosti súvisiacej s horúčavami a podľa správy je potrebné zlepšiť podávanie správ.

Skúma tiež, ako sú agro{0}}potravinárske systémy vystavené extrémnym poveternostným a klimatickým šokom so súčasným vplyvom na poľnohospodársku výrobu, živobytie na vidieku, prístup k potravinám a fungovanie trhu.

Stav podnebia v Latinskej Amerike a Karibiku bol spustený v Olacyr de Moraes Auditorium na Ministerstve poľnohospodárstva a chovu dobytka (MAPA) v Brazílii v Brazílii. Poskytuje smerodajné informácie o kľúčových klimatických ukazovateľoch, vplyvoch a rizikách a o veľkých regionálnych extrémnych udalostiach vrátane tropických cyklónov, vĺn horúčav, silných zrážok a sucha a studených vĺn.

"Tieto zistenia sú hlboko znepokojujúce. Ale tiež ukazujú, prečo je naša práca dôležitá. Informácie o klíme nie sú len o údajoch. Sú o ľuďoch," povedala Celeste Saulo.

„Ide o ochranu komunít pred povodňami, suchami, hurikánmi, vlnami horúčav a inými nebezpečenstvami. Ide o farmárov, ktorí plánujú úrodu, zdravotnícke úrady pripravujúce sa na riziká súvisiace s horúčavami- a pobrežné komunity plánujú na stúpanie morí,“ povedala.

"Stav klímy v Latinskej Amerike a Karibiku 2025 nie je len vedecká publikácia. Je to výzva na akciu. Vyzýva nás, aby sme posilnili pozorovania, investovali do služieb, odstránili medzery vo včasnom varovaní a zabezpečili, že sa informácie o klíme dostanú k tým, ktorí ich najviac potrebujú," povedala Celeste Saulo.

Regionálne trendy teploty zeme LAC 1901 - 2025

Teploty

Zo štyroch 30-ročných období hodnotených v správe vykazuje obdobie 1991 – 2025 najsilnejší trend otepľovania od začiatku dátových súborov v roku 1900: približne 0,26 stupňa za desaťročie v Južnej Amerike a 0,25 stupňa za desaťročie v Strednej Amerike a Karibiku. Mexiko zažilo najrýchlejšie otepľovanie, približne 0,34 stupňa za desaťročie od roku 1991 do roku 2025.

Priemerná ročná povrchová teplota v roku 2025 bola piata až ôsma najteplejšia v histórii.

V celom regióne sa vyskytli rekordné{0}}horúčavy vrátane 52,7 stupňa v Mexicali (Mexiko) – nový národný rekord – a niekoľko vĺn horúčav presahujúcich 40 stupňov – 45 stupňov v celej Strednej Amerike. Na mnohých miestach v Južnej Amerike boli zaznamenané aj teploty nad 40 stupňov, pričom 44 stupňov v Rio de Janeiro (Brazília) a 44,8 stupňov v Mariscal Estigarribia (Paraguaj).

Zrážky

Za posledných približne 50 rokov sa zrážky v Latinskej Amerike a Karibiku stali extrémnejšími – kolísali medzi suchom a potopou as dlhšími obdobiami sucha a intenzívnejšími vlhkými udalosťami.

Výdatné zrážky sa zvýšili v Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky (napríklad v Kolumbii, Bolívarskej republike Venezuela a na okraji Amazonky). Juhovýchod Južnej Ameriky (južná Brazília, Uruguaj a severná Argentína) tiež zaznamenal nárast ročných zrážok a častejšie záplavy.

Stredné Čile, severovýchodná Brazília a niektoré oblasti Strednej Ameriky a Karibiku sú čoraz suchšie. Oblasť Amazonky je zmiešaný obraz s dlhšími obdobiami sucha, silnejšími extrémami-obdobia vlhka a zvýšenou frekvenciou sucha v južnej a východnej Amazónii.

V roku 2025 vyvolali extrémne dažde a záplavy veľké humanitárne dopady vrátane viac ako 110 000 postihnutých ľudí v Peru a Ekvádore (marcové záplavy), 83 úmrtí v Mexiku (októbrové záplavy) a rozsiahle zosuvy pôdy a poškodenie infraštruktúry.

Jún 2025 bol doteraz najdaždivejším mesiacom zaznamenaným v Mexiku. Napriek tomu sucho zachvátilo severné a stredné regióny Mexika – na vrchole pokrylo až 85 % krajiny a spôsobilo vodnú krízu pre plodiny a nádrže. V Karibiku bol vážny nedostatok vody a viac ako 40 % deficit zrážok v častiach južnej Južnej Ameriky, čo prispelo k poľnohospodárskym stratám a riziku požiarov.

Ústup ľadovca

Andské ľadovce tvoria kritickú vodnú vežu pre približne 90 miliónov ľudí a dodávajú sladkú vodu pre domácu spotrebu, vodnú energiu, poľnohospodárstvo a priemysel.

Nedávne súbory údajov o rovnováhe globálnej hmotnosti ľadovcov ukazujú zrýchľujúce sa straty vo vysokých{0}}horských oblastiach južných Ánd, ako aj tropických ľadovcoch v oblastiach s nízkou{1}}zemepisnou šírkou, ako sú Kolumbia a Ekvádor.

Konvergencia zrýchľujúceho sa úbytku ľadu, rastúceho dopytu po vode a obmedzenej adaptačnej kapacity – najmä medzi vidieckymi andskými komunitami – robí z budúcnosti andskej vodárenskej veže jednu z najnaliehavejších výziev v oblasti bezpečnosti vody v Latinskej Amerike.

Glacier Mass Balance 2022-2025 / Pozorovania z monitorovaných ľadovcov v Kolumbii, Ekvádore, Čile a Argentíne

oceán

Latinská Amerika predstavuje 8,8 % svetového pobrežia. Oceán absorbuje prebytočné teplo a oxid uhličitý z ľudskej činnosti. Výsledné okysľovanie a otepľovanie oceánov v kombinácii s deoxygenáciou ovplyvňuje morské ekosystémy a koralové útesy, čo poškodzuje rybné hospodárstvo a miestne hospodárstva.

V roku 2025 pH povrchového oceánu naďalej klesalo (acidifikácia) a dosiahlo rekordne nízke hodnoty vo veľkých častiach Atlantiku a Pacifiku susediacich s týmto regiónom.

Extrémne morské horúčavy sa vyskytli v Mexickom zálive a Karibskom mori a v oceánskej oblasti susediacej s Čile.

Pozdĺž atlantického-pobrežia miera stúpania hladiny mora prekračuje celosvetový priemer v častiach tropického Atlantiku a Karibiku.